Krvavé sonety (VI.) (Slovak)
Ba pošpatil si iba krásnu zem tú, samozvanče, pošlú z Tvorcu ruky! Čo vývin na nej, priostril si v muky, v nástroje zhuby skul jej diadém;
bič zo síl splietol, harmonický snem jej hlasov schlpil na svár mrchazvuký: to tvoje vodcovstvo, s bied zápäť pluky; ľaď! krvou kvapká i jej zôrny lem…
Zíď z trónu! Lev nech napozatým králi, vrah z hladu len, nie pre slasť z úrazov; alebo zem nech vlasatica spáli čo brloh tvoj i s tvojou nákazou, pre teba, tvor ty v zlobe neskonalý, ju do zbla vyžhnúc z hviezdnych obrazov!…
*
Ach, srdce moje čo už prenieslo osudných úderov v tom dlhom žití! Jak struny prepiate, sa skubli city v ňom; temer sa mi samo rozčeslo,
i koleno mi ducha pokleslo zúfaním: tak bol ráz ich presrditý! Som sýty všetkých útrap, nadmier sýty: a tu zas kríž ten sveta!… Čerieslo
tak nezakrojí v pôdu v orby spechu, jak on sa vryl mi rozdierave v hruď; i včuľ už strmie, predstavujúc viechu, na ktorej skvie sa lapidárny súd — stoletiu, pokoleniu na útechu —: Vzdelanstvo — cha-cha-cha! — jak ľudožrút!…
* Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 26+28 |
Publication date | 1978 |
|
|
Véres szonettek (VI.) (Hungarian)
Csúffá gyaláztad, bitorló, a szép, gyönyörűséges istenadta földet! Fejlődését fájdalommá gyötörted; romlás eszköze lett fején az ék;
erejéből korbácsot fonva még összhangját is cívódó zajra törted; vezér, nyomor-ezred vonul mögötted; nézd, vértől csepeg szélein az ég!
Szállj le a trónról! Inkább az oroszlán legyen urunk: az éhen öl, ha öl, nem gyönyörből - vagy tán a föld omoltán ragályos barlangod égesse föl vad üstökös, temiattad, te ocsmány, míg csillaga pernyeként összedől!
*
Ó, hosszúra nyúlt életem alatt már annyi sorscsapást megért a lelkem! Mint megfeszült húr, rángtak a szivemben az érzések, hogy szinte meghasadt,
s térdem megroggyant kétségem miatt, oly vakmerőn csaptak magasra bennem. Beteltem a szenvedéssel, beteltem: s ím, újra e világ-keresztje! - Vad
szántásban eke nem tép úgy talajba, ahogy ez sebzőn keblembe hatott. Most is ott mered, cégérét mutatva, s kőbe vésett ítéletként ragyog a nemzedék s kor vigaszára rajta: Művelt emberek... Hah! - emberfalók!
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 27+29 |
Publication date | 1978 |
|
|