Krvavé sonety (XII.) (Slovak)
Ó, vysoko dlieš, Pane! nad nami s osnovou pomyslov, s ciest tajných sieťou, skaď zámer svoj si v reťaz rozvil svetov… Meriame výšku orly, chmárami,
hviezd sídlami; však dostup neznámy: pred nekonečnom jakby uzavretou zdúpnieme bránou, v hrudi popol vznetov, a naše zmysly závrat omámi.
Bár v zenit pripneme aj ducha zreteľ, na uzol blesku, vidmo, dúhy most, by v tvoju šľapaj, k tvojej mysli vzletel, je slepcom preds’: — hja, bezočivý hosť — Tak svetlom zavraciaš v nás, Otče svetiel, hneď domýšľavosť, hnedky všetečnosť…
*
A predsa — dovoľ, Bože! — Pokoja mi nedá zvedavosť, jej ostré osti ma omínajú: tisíc do úzkostí upadám za dňa, a tie neskoja
ni noci, balzam ich, snov povoja; krváca srdce mi, môj duch sa postí: — och! dovoľ nazrieť v tmaň mi budúcnosti: jak z toho strašného vĺn príboja
Slavianstvo vyjde? loď jak statná, bdelá? To rád bych znal: ó, odcloň mi! a daj znak, má-li v tebe ochraňovateľa? Ha! vidím, zašlo bezdna na pokraj… Viem, hrešilo, ach, hrešilo tak veľa; však odpusť mu! ho zdrž! a zachovaj —
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 50+52 |
Publication date | 1978 |
|
|
Véres szonettek (XII.) (Hungarian)
Uram, magasan laksz a föld felett, hol szándékaid titkát rejtve rejted, s világok láncában bontod ki terved* Honod mértéke: sasok, fellegek,
csillagok; de hogy kapud hol lehet, nem tudjuk; a végtelenség a lelket megtorpanja: lángunk hamvába emyed, és elménk a szédülettől remeg.
S bár villám-tűzbe szegzi is a lélek szivárvány-hidat látni a szemét: vaksibb, semhogy fel tudna érni téged... - Vakmerő vendég, mit nem merne még! így cáfolja bennünk, Fény Atyja, fényed kíváncsiságunk s gőgünk szellemét,..
*
Mégis - hagyd, Uram! - a kíváncsiság éles toklásza szurkál egyre engem, egész nap csupa szorongás a lelkem, s nem csillapítanak az éjszakák,
hiába ontják álmuk balzsamát, szivem vérzik, böjtöl bennem a szellem: hagyd, hogy szememet a jövőbe vessem: hogy jut e vad hullámverésen át
a szlávság éber és bátor hajója? Ó, hagyd, elvonva az éj függönyét, tudnom, lesz-e Benned oltalmazója? Hah, mindjárt elnyeli a szakadék! Tudom, sok bűn van a terhére róva; de bocsáss meg neki: te óvd, te védd!
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 51+53 |
Publication date | 1978 |
|
|