Krvavé sonety (XIV.) (Slovak)
Pomiluj, Bože! Bože, pomiluj!… Ťa kolenačky prosí duša moja dňom-nocou, žertva muky, nepokoja — Veď hrozné i len pomyslieť si, juj!
od čoho naveky ho zavaruj! —: by Slavianstvo len hŕbou bolo hnoja na cudzie lány, po čom chudá sloja[20] ich tak mrie, rozďavujúc pysk ni sluj…
Dosť zapadlo ho už tým podlým cieľom, zúrodniac, sšľachtiac drsné plemeno, dosť! — zaháj ho, ó, voči urvateľom! Nie trus je, lež dúm tvojich semeno: len vzísť mu dať, vzrásť, zrieť… a zlatým čelom sa nebies tkne… Buď, ó! buď spaseno…
*
(Nie, Puškine môj, mysľou vysoký, ty mýlil si sa,[21] podráždením chorý: Vraj, musejú sa stlieť-zliať v ruskom mori tie naše bystré slavian-potoky,
alebo ono — vyschne ráztoky. Už príroda, viď! sama s tebou sporí: má osve ich, vždy čerstvé bytia vzory; no trvá aj ich poťah hlboký…
Ja myslím: duch sa rovná vode, hore čo parou stúpa, prší návratom; tak, vzájomstva prúd, teká po priestore, zhŕdajúc lieňou v bahne stojatom… Nuž, vyschnúť nemusí ni ducha more, ni potoky zájsť ducha v mori tom!)
*
20sloja — skalná jaskyňa alebo kamenná vrstva v pôde
21Nie, Puškine môj, mysľou vysoký, ty mýlil si sa — Hviezdoslav tu má na mysli slová Alexandra Sergejeviča Puškina, ktoré napísal v básni „Ohováračom Ruska“. Predtým v básni venovanej Zawilińskému vyslovil nesúhlas s Puškinom. (Viď vysvetlivky k Dozvukom.)
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 58+60 |
Publication date | 1978 |
|
|
Véres szonettek (XIV.) (Hungarian)
Könyörülj hát, könyörülj, Istenem! Hozzád könyörög lelkem térden állva, s éjjel-nappal csak kínja-gondja rágja; hisz elgondolni is szörnyű nekem,
hogy a szláv nép - óvd ettől kegyesen - ne legyen más, csak egy halomnyi trágya idegen földön, mely torkát kitátva, mint barlangot, már várja éhesen...
Gaz célból elég fia hullt el éppen, s nemesítette csak a veszteség; de most már védd orzói ellenében! A Te álmaid magja, nem szemét - hadd keljen ki s nőjön, eget had’ érjen fejével... Légy, ó, légy megváltva, nép!
*
(Nem, tévedtél, Puskinom, mintha csak lelked láza vezetett volna félre: hogy folyjék az orosz nép tengerébe valamennyi eleven szláv-patak,
különben a tenger is kiapad. A természet megcáfol: külön élve virulnak, friss példák a létezésre, bár összefüggnek a felszín alatt.
A szellem: akár a víz - úgy lebeg fel, mint pára, s mint eső, megint lecsap; az űrben kölcsönösség-ár kereng, mely megveti a lusta kis tavakat. - Nos, nem kell, hogy kiszáradjon a tenger, sem hogy eltűnjék benne a patak.)
*
Uploaded by | Répás Norbert |
Publisher | Európa Könyvkiadó-Tatran Kiadó (Budapest-Bratislava) |
Source of the quotation | Pavol Országh Hviezdoslav / Véres szonettek, Krvavé sonety |
Bookpage (from–to) | 59+61 |
Publication date | 1978 |
|
|